pondelok, 18 november 2013 20:35

O mne

Written by 
Rate this item
(1 Vote)

 

\"\\"\\"\"

 

\"omne\"

Alexík sa narodil 7.januára 2011. PriÅ¡iel na svet príliÅ¡ skoro, v 31. týždni. A tu sa zaÄína jeho nevÅ¡edný príbeh. Náš príbeh.

Bol to taký malý batôžtek, vážil len 1530 g. Ale i keÄ som sa v prvé dni mohla na neho pozeraÅ¥ len cez sklo inkubátora, cítila som z neho ohromnú silu. Chcel žiÅ¥. Verila som mu od samého zaÄiatku.
Riziko bolo veľké a bohužiaľ neobiÅ¡lo nás rozsiahle krvácanie do mozgu. PoÄuÅ¥ doktorov, ako Vám hovoria, že z Alexíka niÄ nebude, že je veľmi pravdepodobné fyzické aj mentálne poÅ¡kodenie, bolo veľmi bolestivé. Ale zvláštne na tom je, že za každou ich negatívnou prognózou som získavala Äoraz väÄÅ¡iu silu bojovaÅ¥. ZbúraÅ¥ vÅ¡etky zákerné Å¡tatistiky. UkázaÅ¥ celému svetu, Äo vÅ¡etko dokáže láska a viera.

A bojujeme dodnes. Už to nie je malý batôžtek, ale trochu väÄší a Å¥ažší batoh. Alex má 4 roky a 7 mesiacov. Dokáže sedieÅ¥ len s oporou, nechodí a zatiaľ ani nerozpráva. Ale je veľmi múdry ïŠ Aspoň v tomto sme už Å¡tatistiku porazili. VÅ¡etkému rozumie, je veÄne vysmiaty Å¡ibal, ktorý zistil, že svojim úsmevom si každého získa a využíva to v plnej miere. Miluje Majka Spirita ïŠ. Je veľkým fanúšikom futbalu. U nás v telke nebežia rozprávky, ale Å¡portové a hudobné kanály ïŠ V minulom roku nastúpil do normálnej Å¡kôlky medzi zdravé detiÄky, Äomu sa veľmi teším. Veľmi ho to tam baví, má veľa kamarátov. Je krásne pozorovaÅ¥ deti, ktoré sú úplne spontánne, vôbec sa nepozastavujú nad tým, že je iný. Pomáhajú mu, sú jeho motiváciou a myslím, že i Alexík pomáha im. Buduje sa v nich empatia, veľa krát tak chýbajúca u nás, dospelých.

Samozrejme jeho diagnóza, ktorá znie – Detská mozgová obrna, kvadruparéza, Äiže postihnutie vÅ¡etkých Å¡tyroch konÄatín, nie je ľahká. Obnáša obrovské množstvo driny. Alexík musí dennodenne cviÄiÅ¥, navÅ¡tevovaÅ¥ rôzne rehabilitácie a iné terapie, Äo znamená, že niekoľko mesiacov v roku strávime mimo domova. Ale stojí to za to. Síce sú to len nepatrné krôÄky vpred, ale sú. Znamenajú pre nás nádej, tak dôležitú.

Nebudem klamaÅ¥, že je to ľahké a že to zvládam vždy v pohode. Ãno. Sú tu aj horÅ¡ie dni. Dni, keÄ mám pocit ohromnej vyÄerpanosti a zdá sa mi vÅ¡etko Äierne. Ale už viem, že vždy vyjde slnko. Alexíkov smiech je tým slnkom, ktoré rozoženie vÅ¡etky mraky.
Máme pred sebou dlhú cestu. Kľukatú aj rovnú, tak ako v každom živote z Vás. KráÄame po nej vždy tvárou vpred, s neskutoÄnou láskou a pokorou.

Držte nám palce. Neľutujte nás, ale prosím, verte nám a prijmite nás medzi seba.
ÄŽakujem.
Alexíkova mamina
Katarína

 

Read 10306919 times Last modified on utorok, 25 august 2015 08:25

1455728 comments

Leave a comment

Make sure you enter the (*) required information where indicated. HTML code is not allowed.