![\"\\"\\"\"](/\"\\"images/omne.jpg\\"\")
![\"omne\"](/\"images/omne.jpg\")
AlexÃk sa narodil 7.januára 2011. PriÅ¡iel na svet prÃliÅ¡ skoro, v 31. týždni. A tu sa zaÄÃna jeho nevÅ¡edný prÃbeh. Náš prÃbeh.
Bol to taký malý batôžtek, vážil len 1530 g. Ale i keÄ som sa v prvé dni mohla na neho pozeraÅ¥ len cez sklo inkubátora, cÃtila som z neho ohromnú silu. Chcel žiÅ¥. Verila som mu od samého zaÄiatku.
Riziko bolo veľké a bohužiaľ neobiÅ¡lo nás rozsiahle krvácanie do mozgu. PoÄuÅ¥ doktorov, ako Vám hovoria, že z AlexÃka niÄ nebude, že je veľmi pravdepodobné fyzické aj mentálne poÅ¡kodenie, bolo veľmi bolestivé. Ale zvláštne na tom je, že za každou ich negatÃvnou prognózou som zÃskavala Äoraz väÄÅ¡iu silu bojovaÅ¥. ZbúraÅ¥ vÅ¡etky zákerné Å¡tatistiky. UkázaÅ¥ celému svetu, Äo vÅ¡etko dokáže láska a viera.
A bojujeme dodnes. Už to nie je malý batôžtek, ale trochu väÄÅ¡Ã a Å¥ažšà batoh. Alex má 4 roky a 7 mesiacov. Dokáže sedieÅ¥ len s oporou, nechodà a zatiaľ ani nerozpráva. Ale je veľmi múdry ïŠ Aspoň v tomto sme už Å¡tatistiku porazili. VÅ¡etkému rozumie, je veÄne vysmiaty Å¡ibal, ktorý zistil, že svojim úsmevom si každého zÃska a využÃva to v plnej miere. Miluje Majka Spirita ïŠ. Je veľkým fanúšikom futbalu. U nás v telke nebežia rozprávky, ale Å¡portové a hudobné kanály ïŠ V minulom roku nastúpil do normálnej Å¡kôlky medzi zdravé detiÄky, Äomu sa veľmi teÅ¡Ãm. Veľmi ho to tam bavÃ, má veľa kamarátov. Je krásne pozorovaÅ¥ deti, ktoré sú úplne spontánne, vôbec sa nepozastavujú nad tým, že je iný. Pomáhajú mu, sú jeho motiváciou a myslÃm, že i AlexÃk pomáha im. Buduje sa v nich empatia, veľa krát tak chýbajúca u nás, dospelých.
Samozrejme jeho diagnóza, ktorá znie – Detská mozgová obrna, kvadruparéza, Äiže postihnutie vÅ¡etkých Å¡tyroch konÄatÃn, nie je ľahká. Obnáša obrovské množstvo driny. AlexÃk musà dennodenne cviÄiÅ¥, navÅ¡tevovaÅ¥ rôzne rehabilitácie a iné terapie, Äo znamená, že niekoľko mesiacov v roku strávime mimo domova. Ale stojà to za to. SÃce sú to len nepatrné krôÄky vpred, ale sú. Znamenajú pre nás nádej, tak dôležitú.
Nebudem klamaÅ¥, že je to ľahké a že to zvládam vždy v pohode. Ãno. Sú tu aj horÅ¡ie dni. Dni, keÄ mám pocit ohromnej vyÄerpanosti a zdá sa mi vÅ¡etko Äierne. Ale už viem, že vždy vyjde slnko. AlexÃkov smiech je tým slnkom, ktoré rozoženie vÅ¡etky mraky.
Máme pred sebou dlhú cestu. Kľukatú aj rovnú, tak ako v každom živote z Vás. KráÄame po nej vždy tvárou vpred, s neskutoÄnou láskou a pokorou.
Držte nám palce. Neľutujte nás, ale prosÃm, verte nám a prijmite nás medzi seba.
ÄŽakujem.
AlexÃkova mamina
KatarÃna
